Príbehy výhľadov

Autor: Katka Kubalová | 24.11.2012 o 20:31 | (upravené 24.11.2012 o 20:50) Karma článku: 6,38 | Prečítané:  313x

Oproti bývala zvláštna rodina. Mali agresívneho psa, hlavou rodiny bol krívajúci pán s paličkou z lesa od naproti a teta, teta bola malinká, ustarostená a neuveriteľne hysterická. Sledovala som ich z izby nazvanej malá decká, s výhľadom ďaleko na točiacu cestu, na horu a do ich okna neidentifikovateľnej izby pre všetko. Videla som z toho miesta veci, ktoré by 8 ročné dieťa nemalo vidieť. Ako napádanie nožnom, pokrikovanie, hádzane predmetmi, či udobrovanie, ktoré mi pripadalo pomaly plynúcu bitku, ktorá oboch bolela rovnako.

Okno na medziposchodí malo spolu so mnou výhľad na pouličnú lampu, ktorá vytvárala strašidelné tiene často prechádzajúceho agresívneho psa, či mačky krčmárovej dcéry. Videla som aj pár domov, no do žiadneho okna.  Bála som sa sledovať tú lampu dlho, bála som sa kto sa vynorí z tmy stromov, alebo že si ma všimne agresívny pes a proste urobí niečo, čoby ma mohlo vyľakať. No nikdy si ma nevšimol, tak som sa ľakala sama.  Ale zas, v zime ma nočné vločky z toho miesta padajúce cez svetlo lampy donútili zívať, vyčerpávali ma. A starká mala pokoj.

Z kuchyne som nevidela nič iné len kúsok ulice, do kuchynského okna susedou a večer aj do svietiaceho okna spálne. No tá rodina oprosti nebola ničím zaujímavá, možno preto sme sa zbavili s kamarátkou ich perskej mačky. Potrebovali sme emócie, akéhokoľvek druhu. Dnes mi to je ľúto.

Z druhej strany domu, na balkóne, bol výhľad na stúpajúcu záhradu vedúcu do lesa . Na jabĺčkové stromy, na jednu slivku, ktorá nerodila od doby zatĺkania klincov a nedokončeného bunkru. A na zrub, v ktorom to krásne voňalo pár krát do roka údenými rybami a mäsom. Sedávala som na tom balkóne hodiny, v noci s hlavou uprenou na tuho tuho čiernu oblohu s pokreslenými tisíckami tisíckami bielych bodiek. A cez deň na hojdaciu sieť, do ktorej som si roky bála ľahnúť.

A potom sme sa odsťahovali. Dnes netrávim celé dni v okne, odnaučila ma od toho mama. A sídlisko mesta mi nepríde zaujímavé, ani jeho okná, ani ulice, ani lampy. Ale keď v lete v noci zaspávam, zavše počujem čvrlikať lúčnych koníkov, z ktorých som bola neuveriteľne sklamaná, že nevyzerajú ako miniatúrne koníky. Ale stále si ich tak predstavujem a stále ich počujem. Aj teraz, aj cez zatvorené okno.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?